Dnes na tému, povedz mi, čo ješ a ja ti poviem kto si. Pre mnohých je to synonymum pre pocit: „Och ako ťa poznám“! Veselé i poučné príhody, keď sme sa pozerali do tanierov iných ľudí 🙂
Kliknite na ikonu ▶️ a prehrajte si zvukový záznam alebo si ho nájdite na Spotify, Apple alebo Google podcastoch pod názvom Z kuchyne:
Očumovanie cudzích tanierov má na Slovensku, a možno aj inde, veľkú tradíciu. Je to trošku zlomyseľné posudzovanie a hodnotenie iných ľudí.
Najčastejšie ide o klasické situácie počas hotelových raňajok, kde si ľudia od švédskych stolov odnášajú haldy jedla. Tanier v podobe obloženej misy pre 4 osoby, na ktorom trónia párky, klobáska, volské oko, praženica, chlebík vo vajci, nátierka, palacinka, jogurt s musli a ešte ovocie, asi nie je celkom v poriadku. Vzdajme sa však posudzovania iných ľudí. Pozrime sa sami na seba a vychovávajme seba a svoje deti. Podstatné však je, aby sa jedlo nevyhadzovalo, a aby sme sa vedeli podeliť s inými a nenaložili si to, čo bolo myslené pre desiatich.
Naberáte si len toľko, koľko zjete? Objednávate si podľa seba, alebo podľa iných? Okukávate iným taniere? Chcete od spolustolovníkov ochutnávať? Aké máte skúsenosti s neznámymi jedlami zo zahraničia, alebo aj z domu? O tomto a trochu aj o Španielsku sme sa rozprávali s Miškou. Pridávame zopár linkov na typické španielske recepty, aby ste si ich mohli skúsiť pripraviť doma. Alebo, aby ste vedeli, čo vám asi prinesú keď si objednáte Gazapčo, Tortillu, alebo Paellu.
A ešte poznámka na záver, učte deti, že komentáre a pozorovania cudzej desiaty, alebo komentáre pri stole v jedálni, môžu niekedy naozaj ublížiť. Pre niekoho vtipná a neškodná poznámka, môže naštartovať veľmi zlý pocit, dokonca až poruchu príjmu potravy u adresáta.
